EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S LEOM MESSIM (1.11.2021 v Paríži)

Napísané , autor:
Zdieľať:

EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S LEOM MESSIM (1.11.2021 v Paríži). „Bolesť pokračuje“. Rozpráva aj o konflikte s Laportom.

(originál preklad by Viquino 88)

Exkluzívny rozhovor pre „DIARIO SPORT“. Intímny rozhovor v ktorom hovorí o svojom odchode z Barcelony, o spore s Laportom a iných zaujímavých témach.  La Pulga hovorí, že prišiel do PSG vyhrávať tituly, predovšetkým chce ale vyhrať LIGU MAJSTROV. Leo vyjadruje svoju lásku k FC Barcelone a prezradil, že by sa rád vrátil ako generálny riaditeľ klubu.

 

R1 (REDAKTOR 1, ďalej už len R1): „Ešte pred začiatkom, ďakujeme Leo za pozvanie do tvojho domu, je to pre nás zážitok a česť byť tu takto s Tebou. Je pravda, že je to dosť veľká zmena, Barcelona –  Paríž. Už je to pár mesiacov, ani by človek nepovedal.”

LEO ( LEO MESSI, ďalej už len LEO): „No, je to pravda. Je to veľká zmena. Zmena, nad ktorou som nerozmýšľal, ktorú som si ani nikdy nepredstavoval. Ale našťastie sme sa tu už nejak udomácnili, deti chodia do školy a my sme opäť viac menej v tej istej rutine, ako tam ( v Barcelone ). Sme spokojní a cítime sa fajn.”

R2 (REDAKTOR 2, ďalej už len R2): „A teraz ? Už sú to dva mesiace, čo si odišiel z Barcelony. Už si si to ako tak usporiadal v myšlienkach?”

LEO: „Ale áno ( s úsmevom )…Vždy keď sa pozerám na zápas, tak sa mi vynárajú spomienky, predstavujem si vidieť zápas z Camp Nou, s divákmi… znovu to prežiť, čo bolo. Ale ako som spomínal, cítim sa spokojne, kľudnejšie. Snažím sa myslieť na to, čo tu mám, na aktuálny športový život, život so svojou rodinou a užívam si Paríž. Paríž je úžasné mesto a našťastie aj počasie je celkom fajn. Teraz je síce škaredo, prší…. ale je mi fajn.”

R1: „Aké boli tvoje prvé mesiace, týždne v novom klube ? Ako sa tam cítiš ?„

LEO: „Tak pravda je, že sa cítim akoby som tam už bol. Kvôli ľuďom, mám tam veľa známych… Veľa ľudí, ktorí hovoria po španielsky. Myslím, že toto všetko pomáha tomu, aby som sa rýchlejšie „aklimatizoval“. A čo sa týka úrovne športového života, tak tento začiatok je nekonečný. Každý mesiac som mal zápas za národný tím. Ťažšie sa prispôsobujem klubu, keďže musím stále cestovať preč.  Som tu už dva mesiace a ešte som veľa zápasov neodohral. Zatiaľ na toto nie som zvyknutý.”

R1: „Máš svoje dobré, ale aj zle chvíle. Zažil si už niečo podobné?”

LEO: „Tak zle chvíle boli len na začiatku. Všetko sa to stalo tak naraz… keď bolo treba pricestovať tu, keď sme museli tráviť veľa času v hoteli. Nie je to ľahké žiť v hoteli, v tej istej izbe s deťmi. Deťom začala škola, žijeme v centre a premávka je veľmi zlá. Hodinu trvá cesta s deťmi do školy, hodina do práce. Opatrovateľka musí tiež žiť v hoteli. Bolo to dosť zložité. Ale po čase sme si začali užívať novú skúsenosť, Paríž samotný. Oproti začiatkom je to omnoho lepšie.”

R2: „Bral si do úvahy možnosti získať s PSG ligový titul, poprípade vyhrať Ligu Majstrov?”

LEO: „Áno. Keď som tu prišiel, tak to bolo veľmi emotívne. Keď som hrával v Barcelone, vždy sme brali do úvahy, že môžeme vyhrať nejaké tituly. Keď som sa rozhodol prísť tu, tak to bolo aj z toho dôvodu, že PSG je výborný klub, chcú vyhrať Ligu Majstrov. Posledné roky boli tak blízko… a aj toto je dôvod, prečo som sa rozhodol prísť práve tu.”

R1: „Laporta spomenul, že si myslel, že by si mohol hrať za FC Barcelonu zadarmo. Rozprávali ste sa o tom? Požiadal ťa o to?”

LEO: „Ako som už vysvetľoval… už pri odchode som hovoril, že som robil všetko pre to, aby som mohol ostať.  Nikdy, ani v jednej chvíli sa ma nespýtal, či by som mohol hrať zadarmo. Pýtal sa ma, či mi môže znížiť plat o 50% a povedal som, že bez najmenších problémov. Chcel som pomôcť klubu a túžil som po tom, aby sme tam mohli s rodinou ostať.  Cítim sa dosť dotknutý. Nemyslím si, že vyjadrenia prezidenta boli na mieste. Prišlo mi to ako hra s loptou poza môj chrbát. Akoby sa takto chcel zbaviť zodpovednosti a viac za zaujímal o to, čo si budú myslieť ľudia. Myslím, že som si toto nezaslúžil.”

R2: „Rozprával si sa po tom s Laportom?”

LEO: „Nie… nie”

R1: „Vrátiš sa do Barcelony, keď ti skončí zmluva s PSG?”

LEO: „Neviem či vtedy, keď mi vyprší zmluva s PSG, ale už sme si to tak medzi sebou s Antonellou dohodli, že sa vrátime žiť do Barcelony. Že náš život bude pokračovať tam, lebo to chcú deti, moja žena aj ja. Takže neviem, či po ukončení zmluvy s PSG, ale určite sa tam vrátime.”

R2: „A do FC Barcelony by si sa chcel vrátiť?”

LEO:„Áno, stále hovorím, že by som rád pomohol klubu. Najskôr by som si sám seba vedel predstaviť ako výkonného riaditeľa. Neviem, či sa to stane, alebo nie. Alebo by sin tam mohol figurovať v inej úlohe. Ale ak by bola možnosť, rád by som vrátil a podporil klub. Je to klub, ktorý milujem a chcem ho vidieť napredovať, rásť. Chcel by som, aby bol stále jeden z najlepších na svete.”

R1: „Ako vidíš teraz FC Barcelonu ? Dávaš jej nádej v boji o tituly?”

LEO: „Pravda je, že majú výborný tím, hrajú veľmi dobre. Pozerám všetky zápasy, keď sa mi dá. Majú dôležitých mladých hráčov, môžem spomenúť napríklad Gaviho. Myslím, že úroveň klubu je v poriadku. A po návrate Kun Aguera a Dembelého to bude veľká pomoc pre klub, tím. Stále je tu tá možnosť. Je to jeden z najlepších klubov na svete a stále pôjde po tituloch. Či už v La Lige, alebo Lige Majstrov. Či sa to podarí, alebo nie, to netuším. Ale pôjde po nich určite.”

R2: „Ostal si v kontakte s niektorými tvojimi bývalými spoluhráčmi?”

LEO: „Áno, samozrejme s Kunom, aj keď sme vlastne ani spoluhráči neboli (smiech). Je to dobrý kamarát. Taktiež som stále v kontakte so Sergiom, s Jordim…… s nimi som stále.”

R1: „Mal si podporu spoluhráčov, keď si odchádzal? Alebo ťa niekto sklamal?”

LEO:„Nieeeeee, nik ma nesklamal. Je to veľa rokov, čo sme spolu strávili, čo sa poznáme. Cítil som ich podporu. Boli rovnako prekvapení z celej situácie ako ja. Vždy pri mne stáli, v každom momente.”

R2: „Čo Ti najviac chýba?”

LEO: „Všetko. Po pravde všetko. Pretože som tu strávil veľa času, tá každodenná rutina, mesto, môj spôsob života, ísť na ulicu a prejsť si všetko, nájsť nejaké nové miesto… a taktiež aj klub. Chýba zo všetkého niečo, samozrejme. Ale tým nechcem povedať, že sa necítim teraz dobre. Ale po pravde, vždy sa dá niečo pekné všade nájsť.”

R1: „Po príchode do Paris Saint-Germain (ďalej už len PSG) si sa stretol s dvoma top útočníkmi. S Neymarom (s ktorým sa dobre poznáš) a Mbappem. Ako si medzi nich zapadol? Neymar je špeciálny, pretože chcel s tebou hrať, tak isto ako hral v Barcelone (s úsmevom). Ale ako vychádzaš s Mbappem?”

LEO: „S Neymarom všetko super, v poriadku. V rámci tohto to bolo fajn, poznáme sa už dlho. A s Mbappem to bolo na začiatku trochu zvláštne. Nevedelo sa, či v klube ostáva, alebo tu končí. Časom sme sa lepšie spoznali. Na ihrisku, aj mimo neho. A všetko je fajn. Sme tu výborný, zdravý tím. Všetko je v poriadku.”

R2: „Bol si súčasťou najlepšej trojice na svete: Ty, Suarez, Neymar. Teraz si s ďalšou takou trojkou. S Neymarom a Mbappem. Kto je lepší? Vieš to porovnať?”

LEO: „Nieeee, to sa nedá takto povedať. Sú iní (s úsmevom na tvári). Luis je úplne inej povahy (charakteristiky) ako Mbappe. Mbappe hral posledné roky úplne vpredu, teraz je medzi nami v strede, Luis je viac do zálohy. Mbappe si vie vybudovať svoje miesto. Je to naozaj ťažké porovnať tieto dvojice. Bol to zážitok byť v tejto trojici v Barcelone, ale s touto novou dvojicou sa mi hrá tiež dobre.”

R1: „A čo štruktúra klubu? Aký rozdiel si našiel medzi nimi?”

LEO:„Barca je veľký klub, jeden z najlepších na svete, s bohatou históriou. A PSG je klub, ktorý sa formoval posledné roky. Má veľa možností sa rozvíjať, má hráčov na svetovej úrovni. Má naozaj veľký potenciál. (tam sa akosi nevedel vyjadriť a pokračoval, že:) Barcelona je klub s históriou, ale PSG sa rozvíja a má potenciál (zopakoval).”

R2: „Stále si hral v španielskej lige, teraz si vo francúzskej. Ako vnímaš túto ligu? Je iná ako tá španielska?”

LEO:„No, ako som už spomínal, ešte neprešlo veľa času a odohral som len dva zápasy v lige a trošku viac (neviem, čo tým chcel povedať), ale je to viac fyzická liga. Kde je viac silových a rýchlych hráčov. Myslím, že tá fyzická úroveň ligy je výrazná. Španielska liga je viac o hre s loptou a o držaní si lopty. Tu je to viac priamych protiútokoch. Ale podstatný rozdiel je práve v tej fyzickej úrovni hry.”

R1: „A tebe čo viac vyhovuje, čo Ti viac ide?”

LEO: „Tak zatiaľ som zvyknutý na štýl FC Barcelony. Keď sme mali loptu celý čas, skoro celý zápas na kopačkách, ovládali sme ju a ….. takto sa tu hralo. Ale tak samozrejme, toto je nový klub, nový spôsob hry, nová liga. Neviem, čo bolo lepšie, ale aj teraz sa snažím dávať zo seba maximum a prispôsobovať sa hre.”

R2: „Liga majstrov začína celkom dobre. Dal si tri góly, darí sa Ti, ako vidíš šance PSG v Lige Majstrov?”

LEO: „Myslím, že to vyzerá reálne. Už dlhší čas je blízko víťazstva a myslím, že sme jedni z kandidátov, ale nie sme jediní. Máme síce dobrých hráčov, ale sú tu ešte tímy, ktoré celý rok tvrdo makajú, ako napríklad Manchester City, Bayern ( ktorý je stálym kandidátom), Liverpool, Atlético Madrid, Chelsea… Myslím, že tam je veľa klubov, ktoré by mohli vyhrať Ligu Majstrov. Ale ako vravím, vyhrať Ligu Majstrov nie je ľahké. Je tam toho veľa, čo môže rozhodnúť. Ale áno, sme jedni z kandidátov.”

R1: „Nedávno ste zažili krásnu výhru, doslova REMONTADU, v Lige Majstrov s gólom „PANENKA“ . Ako vnímaš tento zápas? Zo začiatku si vyzeral, ako keby si sa trápil a až neskôr prišlo niečo ako explózia.”

LEO: „Je to ťažké, ako som už povedal. Liga Majstrov je veľmi komplikovaná. A Lipsko je veľmi ťažký súper. Ide s vami ruka v ruke, sú dynamickí, fyzicky veľmi silní, majú veľmi silných individuálnych hráčov. Svoju techniku nemenia už veľa rokov. A bolo veľmi dôležité vyhrať, aby sme si to neskomplikovali, aby sme potom netrpeli.”

R2: „Ďalšia votázka. Aký je tvoj život v Paríži? Je veľmi rozdielny ako ten, ktorý si žil v Barcelone ( Castelldefels)?”

LEO:„Áno, je iný (s úsmevom na tvári). Pretože v Castelldefels sme mali všetko ľahšie, všetko blízko, deti mali blízko školu. Ráno som prišle z tréningu, najedol som sa. Teraz nemám čas ísť po deti do školy. Rád som bol doma, vo svojom dome. Do Barcelony som taktiež nechodil často (vo svojom voľnom čase). A taktiež pre opatrovateľku a Antonellu je to veľká zmena. Zvykli si byť doma, so svojimi priateľmi, venovať sa svojim záľubám. Teraz to tak nie je. Toto je asi tá najväčšia zmena.”

R1: „Bolo to dosť bolestivé pre nich?”

LEO: „Samozrejme, že to bolo bolestivé. Keď som povedal, že som odišiel z klubu. Nakoniec to pochopili, viac menej sme to nejak prehryzli. Už tu ale bola dávnejšie táto téma, že neostaneme v Barcelone, že by sme mohli ísť tam, alebo tam…. Povedal som to najskôr svojim priateľom, kolegom. Všetko sa to zmenilo zo dňa na deň. A do týždňa sme už boli v inom meste. Bolo to ťažké. Bolo to ťažké pre všetkých.”

R2: „A tieto prvé týždne ? Bol čas „ navštíviť“ Paríž. Ísť pozrieť Eifelovku, byť tak trochu turistom.”

LEO: „Išli sme sa niekde najesť, prejsť sa. Každý mal nejaké tie starosti. Opatrovateľka sa venovala deťom, ja som trénoval. Taký ten mestský turizmus sme ešte neabsolvovali (s úsmevom na tvári).”

R1: „O rok a čosi sa budú konať Majstrovstvá Sveta (ďalej už len MS) v Katari. Čo očakávaš?”

LEO: „Chceli by sme dosiahnuť niečo veľké. Podarilo sa nám, konečne, vyhrať Majstrovstvá Ameriky. Veľa krát sme boli tak blízko, ale nikdy sa nám to nepodarilo. Aj keď sme na tom veľmi dobre, nepatríme medzi kandidátov na výhru. Sú tam, samozrejme, lepšie tímy. Ale sme na dobrej ceste. Myslíme pozitívne, cítime sa dobre. Táto výhra nám dodala motiváciu.”

R2: „Keď skončia MS v Katare, budeš mať už 35 rokov. Rozmýšľal si už nad nejakým plánom do budúcnosti?”

LEO:„Nie, popravde nie. Po tom, čo sa mi stalo, žijem zo dňa na deň, z roka na rok (s úsmevom povedal). Neviem, čo sa stanem na MS, po MS. Vôbec nad tým nerozmýšľam. Stane sa čo sa má stať.”

R1: „Vravíš, že čo sa stalo, to sa stalo. Narážaš na Barcelonu, ale taktiež myslíš aj čo sa stalo v rámci národného tímu. V Argentíne sa tiež diali veci. Ale v konečnom dôsledku si národnému tímu „vytrhol tŕň z päty“.”

LEO:„Po viacerých prehratých finálových zápasoch sa konečne podarilo vyhrať. Spomína na svoje predchádzajúce tímy. Ale vedel som, že toto je môj posledný turnaj za národný tím. Vedel som, že sa nemôžem rozlúčiť v národným tímom bez toho, aby sme niečo nevyhrali. A vďaka Bohu sa to podarilo.”

R2: „O niekoľko dní sa dozvieme meno víťaza ZLATEJ LOPTY. Myslíš, že by si mohol už siedmy krát vyhrať ? Čo by bolo, naozaj, neuveriteľné?”

LEO: „Popravde, nemyslím si to. Pre mňa bolo najdôležitejšie tento rok to, čo sme dosiahli s národným tímom. To bolo to maximum, po čom som túžil. A ak vyhrám Zlatú loptu, bude to také divné. Niečo nezvyčajné. Kvôli tomu, čo to znamená, vyhrať to siedmy krát, čo mi príde ako úplná šialenosť. Ale ak nie, nič sa nedeje. Splnil sa mi jeden zo snov, som šťastný za to, čo sa stalo. A Zlatá lopta…? Čo sa má stať, to sa stane.”

R1:„Plakal si, keď si vyhral Copu América, plakal si, keď si odchádzal z Barcelony. Plakal si, keď si sa lúčil s národným tímom. Čo sa deje, Leo? Si akýsi citlivý (s úsmevom na tvári).” 

LEO:„Stali sa veľmi dôležité veci. Môcť vyhrať s národným tímom titul, zažiť to s argentínskym ľudom. Rozmýšľal  som veľa o tom postaviť sa pred môj ľud a zdvihnúť, ukázať trofej, ako som to robil často v Barcelone. Ale nikdy som to nespravil v mojej krajine. Nikdy nie je ľahké sa po dvadsiatich rokoch vrátiť domov. A tiež som už starší, asi preto som citlivejší (smiech).”

R2: „Ako by si chcel, aby si Ťa ľudia zapamätali?”

LEO: „Neviem. Naozaj neviem. To jediné, o čo som sa snažil bolo pristupovať ku každému s úctou, s ľudskosťou. Bojovať za svoje sny, ciele. Veľa krát som padol, ale vždy som sa snažil zdvihnúť a pokračovať ďalej. Stalo sa mi to veľa krát v Barcelone, ešte viac krát v národnom tíme. Aj po viacerých bolestivých prehrách. Ale myslím, že moja „správa“ by mala patriť mojim deťom,  mladým ľuďom. Nech bojujú za svoje sny a že som sa im snažil ukázať, že všetko je možné.”

R1: „Máš nejaký rekord, alebo titul, ktorý je pre teba špeciálny?”

LEO: „Myslím, že nie. Som rád za všetky rekordy, ktoré som získal s Barcelonou, národným tímom. Myslím, že v Barcelone mám viacero rekordov, ktoré bude asi dosť ťažké prekonať. Ale som si istý, že ich jedného dňa niekto prekoná. Ale do tohto dňa to bude fantastické byť súčasťou histórie tohto klubu, národného tímu, kde som nechal vždy všetko. Ako v drese Barcelony, tak v drese národného tímu.”

R2: „Stále si to dieťa, ktoré si užíva hru s loptou na ihrisku?”

LEO:„Samozrejme. Ak by to tak nebolo, nemohol by som hrať ako hrám teraz, asi by som hľadal niečo iné. Myslím, že je to základ, pokračovať v užívaní si toho, čo mám rád, pokračovať v získavaní trofejí. Ale hlavne si to užívať a vychutnávať si každú chvíľu a byť šťastný. A do teraz si to užívam naplno.”

 

Originál video z rozhovoru


 

Zdroj: sport.es, youtube.com
Foto: fcbarcelona.com

Peter
Sledujte ma
Najnovšie články od Peter (zobraziť všetky)