Kopance, päste či polícia. Aj takto vyzeral Maradonov posledný zápas za Blaugranas

Zdieľať:

Vyvrcholenie finále španielskeho pohára medzi Barcelonou a Bilbaom v roku 1984 sa negatívnym spôsobom navždy zapíše do dejín futbalu. Tak aj do histórie oboch klubov. V moment, kedy sa finále španielskeho pohára zmenilo vo Wrestlemaniu sme boli aj svedkami posledného zápasu argentínskej legendy za Barcelonu. Moment, ktorý už, bohužiaľ, vymazaný nikdy nebude.

 

4. júna 1982 si božia ruka sadá za rovnaký stôl ako vedenie Barcelony a podpisuje kontrakt s katalánskym gigantom. Asi nikto by však vtedy nepovedal, že sotva o 2 roky neskôr má byť Diego už na ceste pod Vezuv do Neapola a že jeho posledný zápas má skončiť s množstvom vybitých zubov, monoklov, rozbitých nosov či dolámaných rúk.

Diegov debut prichádza 4. septembra 1982 a zároveň si argentínsky poloboh pripisuje aj prvý gól vo víťazstve 2:1 proti Valencii. Za svoju 2 – ročnú kariéru v Katalánsku si Maradona pripisuje 38 gólov v 58 zápasoch a svoje kvality vôbec nepopiera, aj keď sa po prestupe z argentínskej Boca Juniors ocitne poprvý krát vo futbalovo kvalitnejšej Európe. Maradona nahral celkovo 3 góly proti nášmu odvekému rivalovi Realu Madrid počas svojho pôsobenia v Barcelone, no ten jednoznačne najikonickejší gól z týchto troch prišiel v júni 1983. Diego obchádza po svojom sóle brankára Miguela Ángela, počká si ešte na dobiehajúceho obráncu Juana Josého, ktorý následne ide do sklzu, aby sa efektívnejšie pokúsil zabrániť gólu Diega Maradonu, no to nepomáha a Diego dáva svoj, jednoznačne, najikonickejší gól za Blaugranas.

V októbri roku 1983 však prichádza zápas, ktorého následky sa škaredo odzrkadlili na finále Copa del Rey v roku 1984. V zápase z roku 1983 nastupuje FC Barcelona proti Athletic Bilbau a tím z krajiny Baskov zvolil tú najviac “anglickú” stratégiu na zastavenie nezastaviteľného Diega a to okopávanie, tvrdosť a bezohľadnosť na fyzickú schránku vtedy 22- ročného Maradonu. Možno nechcene, no táto nebezpečná hra zo strany Bilbaa vystúpila až do toho, keď hráč baskov Andoni Goikoetxea zlomil argentínskej legende členok, kvôli čomu prišiel Maradona takmer o celý zvyšok sezóny.

Okrem samozrejmej rekonvalescencie z tohto zranenia začal Diego v zákulisii kuť pomstychtivé plány, vyčkať si na správnu chvíľu a hráčom Bilbaa naservírovať vlastnú medicínu. Toto zranenie, ako sme spomenuli, vyradilo Diega na skoro celý zvyšok sezóny, no ako zázrakom sa stihol vyliečiť až na úplný záver sezóny.

Barcelona sa opäť stretáva s Athleticom Bilbao vo finále španielskeho pohára v roku 1984 a aj z tribún štadióna Santiago Bernabéu za prítomnosti španielskeho kráľa Juana Carlosa. Prítomnosť Baskov a Kataláncov však španielskeho monarchu nepotešila, hlavne, keď bola oboma tábormi vypískaná španielska hymna. Diego však na svoju pomstu nezabudol a nevedel sa dočkať, kedy ju bude môcť vykonať. Bilbao opäť zvolilo rovnakú taktiku, akú zvolili aj v októbri roku 1983, a to malému argentínskemu géniovi zneprijemniť hru a z futbalu mu doslova urobiť hokej, aspoň čo sa intenzity fyzických súbojov týka. Zápas sa celých 90 minút viedol v napätej atmosfére, cez pískanie a častý hluk bolo ledva počuť komentár na viacerých staniciach. Zápas bez prerušenia išiel najviac asi len 5-6 minút, keďže skoro vždy a pri všetkom vznikla šarvátka a nepohoda medzi hráčmi. Ako jeden z dôkazov, že sa jednalo o skutočne “ohnivý” zápas svedčí aj fakt, že hlavný arbiter Ángel Franco Martínez udelil dokopy až 7 žltých kartónov.

Barcelona nakoniec prehráva finále Copa del Rey a z triumfu sa teší klub z El país Vasco, no hneď po konečnom fúknutí do píšťalky si malý génius a rodák z predmestia Buenos Aires ide vybaviť účty s celým tímom Athletic Clubu. Vypenenie a frustrácia zo strany Maradonu a Blaugranas boli na toľko silné, že hneď na ihrisko vybehli tréneri, hráči na lavičke aby sa do tejto mlátičky ako vytrhnutej z wrestlingového predstavenia pridali, a to buď, ak to boli hráči Bilbaa, útočiaceho Maradonu, ktorý rozdal napríklad kopanec do hlavy brankárovi Baskov, alebo kopance do rebier iným hráčom svojho protivníka, čo najrýchlejšie doslova udupali. To nedovolili, samozrejme, jeho spoluhráči a tak sa strhla mela, ktorú bolo nútené rozohnať až španielskou políciou a na ktorú s údivom a s otázkou na samých seba, či je možné, aby sa niečo podobné zopakovalo v 21. storočí prizeráme prostredníctvom uchovaných videí či fotiek.

 

zdroj: theguardian.com, 90.min.,marca.com, footballespana.com

foto: marca.com, mundodeportivo.com, 

Ronald